Zápcha moja každodenná

Zápcha

Zápcha moja každodenná

Zápcha ma trápi už hádam od nepamäti. Pamätám si aj niektoré „svetlejšie“ obdobia, avšak od radosti ma ani nenapadlo poznačiť si, čo mi pomohlo. Poviem Vám, ak to bude takto pokračovať, pravdepodobne prasknem! Zápcha nenávidená! Obdivujem pár ľudí okolo seba, ktorí sa sotva najedia a vstanú od stola, už utekajú na toaletu. To sa mi ešte nestalo. Aj počas obdobia viróz, keď sa každý sťažuje na hnačku, nie a nie prísť môj čas. Často hovorievam – bodaj by som mala hnačku! No nič. Zápcha sa pre mňa stala každodenným strašiakom. Čo je ešte horšie, vyskúšala som už mnoho domácich pomocníkov a rady okolia, ale zmena nenastala. Ale kým niekoho preženie aj obyčajný pohár mlieka, mňa len naplní a bod zlomu (prasknutie) cítim byť ešte bližšie. Dala som si aj slivky a mak, o ktorých mi básnili staršie generácie. Nič. Zápcha mi nezmizla ani po lyžici olivového oleja. A nezmizla, čo som veľmi pohoršená, ani po užití preháňadla v podobe kvapiek, ktorých reklamy sľubujú na ráno blažený úsmev na tvári.Nuž, čo iné mi ostáva? Budem hľadať nové metódy, prípadne sa spoľahnem na to, že na starobu to už bude lepšie.